V znamení fénixa

Život dnes obišiel kruh. Náhodný generátor skladieb na mobile môjho muža začal hrať River Flows in You v podaní klavíristy menom Yiruma a mne sa zastavil čas.

Stojím vo Vroclavi na najvyššom poschodí internátu. Pozerám cez špinavé sklo balkónových dverí. Je smutné, mrazivé ráno a muž, ktorý tam je so mnou, tam so mnou byť nechce. Je zvláštne, ako sa svet rúca. Padajú domy z tehál. Všade len betónové cesty plné opustených vozidiel. Široký obzor bez mrakov a na ňom krvavočervené slnko. Putuje oblohou a robí na nej modré pásy. Modré pásy nádeje a horkosladkých chvíľ, ktoré ako karamel stekajú po mramorovej kresbe …na jeho čele. Zachmúrenom. A hladkom ako kameň. Tóny klavíra klamú; v priestore visí prísľub krásneho rána, zatiaľ čo sny pomaly klesajú a trieštia sa o podlahu.

Realita ma vcucne späť. Rovnaký klavír, iný rok. V priestore visí prísľub krásneho rána a na pozadí znie detský smiech. To sa Lucka s Andrejkom na niečom bavia. Môj muž nám robí raňajky, jeden z tých chlapských výtvorov, čo prevoňajú kuchyňu a nezostane z nich ani kúsok. Všetci spolu, usrkávame z čaju, ponorení do tónov klavíra a vnímame lásku. Málokedy máme takéto kľudné rána. Ale keď sú, je to krása. Ten kontrast ma zasiahne ako šíp.

Tak preto, odkážem svojmu mladšiemu ja. Aby si mohla zažiť tento druh šťastia. Jednoduché a tak silné, že molekulu po molekule zmení, kto si. Zrútený svet je dar. Pomáha nám spraviť si miesto na to, čo príde.

Môj život dnes opísal kruh a vrátil sa tam, kde bol. Na to isté miesto, ale úplne inam. Ako po špirále, vystúpal do výšok. Z Poľska som si odnášala polámané krídla. Myslela som, že už nikdy nepoletím. Keď som teraz z výšky hľadela na tú maličkú bodku v diaľke, došlo mi, že to tak nie je.

Sme ako fénix.

 

Napsat komentář