Motto zero waste začiatočníka

Ročne skončí v oceánoch 8 miliónov ton plastov. Dlho som sa chystala zistiť si to číslo, aby som bola vyzbrojená nejakým argumentom, že prečo mám zeleninu v bavlnenom sáčku. Smiešna hlúposť, že? A napriek tomu mám pocit, že sa na to musím vnútorne pripraviť. Nakoniec to číslo hlásia v nejakom rádiu ako upútavku na nový National Geographic. Takže – podľa National Geographic ročne skončí v oceánoch 8 miliónov ton plastov.

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo vyspelé civilizácie ako Inkovia alebo Aztékovia žili v kamenných domoch uprostred pralesa? Mali kanalizáciu, architektúru, matematiku, astronómiu… a napriek tomu žili jednoducho, napojení na prírodu. Viete, čo si myslím ja? Že tak žili preto, lebo tento spôsob života zachováva planétu zdravom stave. 8 miliónov ton plastov ročne a to je len špička ľadovca. Je to tak obrovské číslo, že sa vlastne nedá dúfať, že s tým niekto niečo spraví. Musí s tým niečo začať robiť úplne každý.

Akonáhle sa o túto problematiku začnete zaujímať, zavalí vás bezmocnosť a pocit nepochopenia – ako to, že toľko ľudí pred tým dennodenne zatvára oči? Tú aviváž, čo ste si nedávno hrdo načapovali, vzápätí kúpi v plastovom balení niekto iný. A zároveň hlboko v kostiach cítite absolútnu istotu, že až prídete k pokladni s tým syrom v krabičke, tak sa vám budú smiať. Najlepšie asi je obliecť si hrošiu kožu. Moja skúsenosť je ale taká, že sa to zdá horšie, než to v skutočnosti je. Druhý pokus je ľahší. A tretí je návykový. Máte totiž zo seba dobrý pocit.

Myslím si, že človek musí zaujať dva tak trochu protichodné postoje:

 

Za prvé: aj úplne malý obal, ktorý zvládnem niečím nahradiť, má z dlhodobého hľadiska veľký význam.

A za druhé: nevadí, že dnes zvládnem niečím nahradiť iba jeden.

 

Dnešný obsah môjho košíku v Lidli: rajčiny a jablká v bavlnenom sieťovanom sáčku, zvyšná zelenina len tak voľne a zvyšok v plaste….  Nejde všetko naraz, svet aj ja si musíme zvyknúť.

Každý malý obal je dôležitý: jeden plastový sáčok, povedzme 3g plastu x 1 nákup týždenne x 52 týždňov v roku x 40 rokov…. je 6,24 kg plastu, ktorý neskončí v oceáne. A čo viac. Každá potravina, ktorú zvládnem nakúpiť bez obalu, robí okrem šetrenia plastom ešte štyri veci:

1) vytvára vo mne pocit bezpečia – zvládla som to, vlastne to nič nebolo

2) motivuje ma k tomu vyskúšať takto aj niečo iné

3) inšpiruje ľudí naokolo

4) pomáha vytvárať myšlienkový prúd, ktorý časom v nejakej sci-fi budúcnosti povedie k regulácii pomocou zákonov

Dá sa začať jednoduchými vecami: noste si do obchodu vlastné sáčky. Nemusia byť bavlnené. Ak si kupujete obed so sebou, vezmite si krabičku. Kávu si nechajte spraviť do vlastného termohrnčeku, pistácie si kúpte v stánku, na festival si vezmite svoj krígel na pivo…

Môj prvý bezobalový nákup v miestom mäsiarstve… je vlastne môj prvý nákup v miestnom mäsiarstve:) Na pani predavačke je vidieť, ako jej to šrotí v hlave a pomaly putujem do kolónky eko freak. Keby som so sebou mala deti, tak som pravdepodobne biomatka, ale od detí som mala vtedy voľno. Nakoniec je ale väčší problém to, že neviem, či chcem mäso nakrájať, než to, že ho chcem do krabičky. Odchádzam s tým, že obe si na seba časom zvykneme. Na celom tomto nakupovaní je krásne to, že to pomáha nadväzovať vzťahy s okolím. Nemôžete si dovoliť byť stratení vo vlastnom svete, so slúchadlami na ušiach, schovaní za displejom mobilu. Musíte byť prítomní a zhovorčiví. A pani predavačka tiež. Žijem tu štyri roky, ale až teraz vlastne prichádzam plne do kontaktu s miestnymi. A viete čo? Je to fajn.

A nevadí, že dnes zvládnem niečím nahradiť iba jeden plast. Pamätáte sa na také tie sieťované tašky, ktoré nosievali naše staré mamy? Chodili s nimi na nákup. Mlieko sa predávalo v sklenených fľašiach a tie sa vracali späť do obchodu… Všetko možné bolo zlé na tej dobe, ale toto robili lepšie. Dnes musím bezradne a pracne hľadať, ak chcem kúpiť niečo, čo nie je zabalené. Alebo ak chcem niekam vrátiť obal, ktorý sa ešte dá použiť. Ako matka s dvoma deťmi, ktorá nemá občas kapacitu vôbec na nič, by som sa na to niekedy naradšej…

Ale aj keď sa vzdám snov o nejakej regulácii zvrchu, dopracovať sa k dostupnému bezobalovému nakupovaniu je v skutočnosti pomerne zvládnuteľné. Učia to na prvej hodine ekonómie: je treba vytvoriť dopyt.

Takže – aké je to motto? Aj úplne malý obal, čo zvládnem niečím nahradiť, má z dlhodobého hľadiska veľký význam. A nevadí, že dnes zvládnem iba jeden…

 

 

Napsat komentář