Archiv rubriky: Příběhy ze starého blogu

Příběhy ze starého blogu

Dajte si panáka a vydržte do konca šestonedelia

Opierame sa s kamarátkou o kraj bazénu a pozorujeme okolité kopce. Desaťminútová oáza kľudu, raj na zemi. A vedieme najdlhší neprerušovaný rozhovor za posledných pár mesiacov. „Rozmohlo sa u nás zastrašovanie,“ vravím s pohľadom upreným na obzor. „Ak neurobíš toto, bude toto. Je tak hrozne ľahké do toho skĺznuť. S Andrejkom sa mi to nestávalo.“ „Ano, zo mňa tiež teraz samovoľne vyskakujú frázy, ktoré som ani netušila, že v sebe mám. To sa asi deje až priČÍST DÁLE

Příběhy ze starého blogu

Odhadzujem svoj batoh starostí. Idem do Himalájí.

Himaláje sú moje vysnívané pútne miesto. Tam by som chcela ísť načerpať rovnováhu. Nájsť múdrosť. A byť sama so sebou. Vnímam ich všade. V lístkoch čaju, keď sa ponoria do horúcej vody. Voňajú ako studený vysokohorský vzduch. V sviečkach, keď prebleskujú cez sklíčka farebných lampičiek. A občas, keď zafúka vietor a priveje modlitby z modlitebných vlajočiek až sem k nám. V istých intenzívnych chvíľach, aké často prináša materstvo, by som ísť do Himalájí potrebovala ako soľ. Pravidelne,ČÍST DÁLE

Příběhy ze starého blogu

Motto zero waste začiatočníka

Ročne skončí v oceánoch 8 miliónov ton plastov. Dlho som sa chystala zistiť si to číslo, aby som bola vyzbrojená nejakým argumentom, že prečo mám zeleninu v bavlnenom sáčku. Smiešna hlúposť, že? A napriek tomu mám pocit, že sa na to musím vnútorne pripraviť. Nakoniec to číslo hlásia v nejakom rádiu ako upútavku na nový National Geographic. Takže – podľa National Geographic ročne skončí v oceánoch 8 miliónov ton plastov. Rozmýšľali ste niekedy nad tým,ČÍST DÁLE

Příběhy ze starého blogu

V znamení fénixa

Život dnes obišiel kruh. Náhodný generátor skladieb na mobile môjho muža začal hrať River Flows in You v podaní klavíristy menom Yiruma a mne sa zastavil čas. Stojím vo Vroclavi na najvyššom poschodí internátu. Pozerám cez špinavé sklo balkónových dverí. Je smutné, mrazivé ráno a muž, ktorý tam je so mnou, tam so mnou byť nechce. Je zvláštne, ako sa svet rúca. Padajú domy z tehál. Všade len betónové cesty plné opustených vozidiel. Široký obzorČÍST DÁLE

Příběhy ze starého blogu

Krik, hnev a vedomá ženskosť

Lúka plná padákov, zapadá slnko. Uprostred lúky už dlhší čas stojí biele auto a cez pootvorené okienko počuť krik: „Tak dosť! Pohár pretiekol, Luci! Teraz sa zapášeš a hotovo, alebo ťa necháme tu!“ Panika. Idem sa von nachvíľu vydýchať. Toto nie je cesta, vravím si v duchu. Prosím, ukáž mi, čo je cesta. A zachytím jemnú mäkkosť a lásku. Ženy z mojej generácie sú veľmi často v mužskej energii. Odmalička sme sa učili sústrediť sa naČÍST DÁLE

Příběhy ze starého blogu

Kvapky dažďa

Dnes som dostala od muža dar. Mohla som sa v tichu oprieť o studené zábradlie na balkóne a sledovať dážď. Vnímať naplno vodou umytý vzduch a cítiť jeho mäkkosť. Nemusieť sa nikam ponáhľať. Neriešiť, že niekto chce dvihnúť a pozerať sa tiež. Že sa mi varí obed, že mám dať prať plienky. Iba tak stáť a dívať sa a užívať si, ako prší. A spomenúť si, ako som kedysi stála po členky v kaluži vody a bežala s kamarátkou vČÍST DÁLE

Příběhy ze starého blogu

Ako sa plnia sny

A ako sa rodí blog…. Idete po ulici a zrazu vás osvieti myšlienka a začne sa rozvíjať v príbeh. To musím napísať – vravíte si. A potom večer, keď všetci spia a kuchyňa sa leskne čistotou, je to preč. Nálada, myšlienka, tie vety, ktoré na seba samé nadväzovali… Sedíte a pozeráte na bielu stránku, v srdci sen a v hlave prázdno. Snívala som vziať si počítač a sadnúť si cez deň do kaviarne naČÍST DÁLE